Myslieť si že EU bude donekonečna poškodzovať svoje ekonomické záujmy v prospech politiky bolo naivné a naplno sa to prejavilo v nákupe skvapalneného plynu. Respektíve napriek tomu že Spojené štáty zvýšili jeho dodávku do EU päťnásobne ani to nestačilo na zastavenie Ruskej Federácie a jej predaja skvapalneného plynu do Európy. Skrátka čísla nepustia a Ruský plyn sa stále oplatí. Nehovoriac o stabilných dodávkach a už tradičnej sebadisciplínu ktorá Američanom chýba. Po úplnom dostavaní a spustení Nord Stream 2 s objemom okolo 55 miliárd kubíkov plynu ročne sa pozícia našich východných partnerov ešte viac upevní a nič na tom nezmení ani protest východoeurópskych krajín. Tie totiž nemajú v EU veľký vplyv keďže sú stále viac nejednotný a to iba celej situácií škodí.
 
Podľa Sergeja Prichodka, ktorý je námestníkom vedúceho aparátu RF sa stala Ruská Federácia druhým najvýznamnejším dodávateľom pre Európu. A to hneď po Katare. Odpovedá tomu aj skutočnosť že závod Jamal SPG už beží na plnú kapacitu a tak vyrába až 16,5 milióna ton skvapalneného plynu ročne. Svoju rolu pri tomto obchode zohráva najme fakt že v Európe sa ešte stále nájde zopár ekonomicky zmýšľajúcich ľudí ktorý si vedia zrátať že napriek všetkým súčasným aj budúcim sankciám je plyn od Rusov jednoducho lacnejší. A bola by to politická samovražda nakupovať niečo tak dôležité pre fungovanie krajiny oveľa drahšie. Nehovoriac o negatívnych ekonomických dopadoch sa samotných obyvateľov. V prvom rade si treba uvedomiť že vybudovanie Nord Stream 2 ako aj celý nákup od našich východných partnerov je čisto komerčný projekt s cieľom zabezpečiť si spotrebu plynu nielen u nás ale v celej Európskej únií. Preto ako už bolo spomenuté proti vystupujú najme východoeurópske krajiny ale najme Ukrajina. Tá má ale skôr politický záujem, pretože po spustený novej trasy už nebude mať ako zatlačiť na svojho suseda a stane sa tak iba ďalším odberateľom a aj to s nie práve dobrou povesťou.