Máte niekedy pocit, že ste zrelí do hrobu? Ja osobne som tento pocit mal asi pred rokom a trval viac ako štyri mesiace. Spočiatku som to pripisoval tomu, že bola zima, sychravé a naozaj nepríjemné počasie. Potom tomu, že som toho mal v práci naozaj veľa. Potom tomu, že som šiel neskoro spať a potom tomu, že som celý víkend behal po horách. Keď sa však moja únava začala odzrkadľovať na mojej pozornosti, musel som to začať riešiť. V práci sa mi dvakrát stalo, že som odovzdal správy so strašnými gramatickými chybami, doma som párkrát zabudol vypnúť sporák a raz som zabudol svojho psa pred obchodom.

Uvedomil som si, že som nikdy predtým neriešil, ako dobrý je môj spánok. V noci som sa vždy niekoľkokrát zobudil, no keďže som to mal takto už asi od puberty, pokladal som to za úplne normálnu vec. Môj spánok nikdy nebol ani príliš tvrdý. Stačilo, že sused prišiel neskôr domov a ja som bol v tom momente hore. Rýchlo som zaspal, a preto som ani tento fakt nepokladal za problém. Moje ťažkosti s únavou som sa rozhodol riešiť s odborníkom. Našťastie ním bol môj brat, ktorý je psychiater. Začal sa ma pýtať práve na spánok. Vtedy som sa nad tým vlastne prvýkrát zamyslel. Uvedomil som si, že môj spánok asi naozaj nie je kvalitný v pravom slova zmysle.
Brat mi povedal, že by som mal v prvom rade zapracovať práve na spánku. Tak som začal študovať, čo môžem urobiť. Asi vás neprekvapím, keď vám poviem, že skoro všade som sa dočítal o tom, že základom je kvalitný matrac. Aj keď sa mi do toho nechcelo, nakoniec som si kúpil taštičkový matrac, k nemu ortopedický vankúš, začal som pred spaním viac vetrať, piť čaj s medovky lekárskej, mobil a všetko elektronické nechávať mimo spálne a kúrenie stiahol na maximálne sedemnásť stupňov Celzia. Moja narušená pozornosť bola skutočne spôsobená spánkom. Takže milí moji, nový matrac naozaj nie je na škodu. No a samozrejme ani tie ostatné veci nie.